Michal Miloslav Hodža

Bol prozaik, básnik, príslušník a vedúca osobnosť generácie štúrovcov, popredný reprezentant a ideológ slovenského národného hnutia 40. rokov 19. storočia. Patril k horlivým obhajcom bibličtiny ako spisovnej reči Slovákov. Od druhej polovice 30. rokov ju už vo svetskej literatúre nepoužíval. Organizoval zbierky pre Slovanský ústav v Bratislave. Koncom 30. rokov vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy (Krasomil, Vedomil tatranský, Slovenské noviny, Slovenská včela). Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o novú spoločenskú angažovanosť i organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. V jazykovej otázke a v iných oblastiach súdobých národnopolitických a kultúrnych dianí nedocenil tak ako Štúr a Hurban ich spätosť s danými ekonomicko-spoločenskými premenami, čo bolo jednou z príčin ochladzovania ich vzťahov.